Voľakedy bývalo zvykom, že o polnoci štátna televízia oznámila koniec vysielania národnou hymnou. Dnes už to tak nie je. Dnes je vysielací čas naplnený programami aj po polnoci. V týchto hodinách každý, kto ešte nespí, môže sledovať nikdy nekončiace správy, počasie alebo teleshoping ponúkajúci prístroje, ktoré nikto nepotrebuje. Obrovské supermarkety sú otvorené non-stop už aj v menších mestách. Žijeme vo svete, ktorý funguje 24 hodín denne, 7 dní v týždni.

Pracovná doba je rušnejšia než kedykoľvek predtým. Pracovať na viacerých úlohách naraz je v trende. Aj na cestách dokážeme telefonovať, poslať SMS-ku strýkovi do Grécka, skontrolovať ceny na burze, pozrieť si najnovšie správy, zistiť výsledky včerajšieho zápasu na Novom Zélande, či stiahnuť si hudbu alebo video do iPhonu, Blackberry alebo Netbooku.

Pre mnohých z nás sa osemhodinové pracovné dni zmenili na dni neustálej pohotovosti, keď práca, biznis a svet vtrháva aj do našich domovov. Skôr či neskôr však dôjdeme k záveru, že potrebujeme odpočinok – nie úplnú nečinnosť, ale zmenu rytmu. Potrebujeme prepnúť od nekonečných starostí o momentálne ceny na burze a výsledok za ďalší štvrťrok… na veci trvalé a večné. Prepnúť na lásku, rodinu a naše miesto vo vesmíre. Sokrates povedal: „Život, ktorý neskúmame, sa neoplatí žiť“, a my čoraz viac zisťujeme, že je to pravda. Pracujeme a plánujeme, snažíme sa a dosahujeme úspechy, ale kvôli čomu? Dovtedy, kým sa necháme „hypnotizovať“ prívalom dát, ktoré prúdia ovzduším okolo nás ako neviditeľný smog, nebudeme sa môcť zastaviť a premýšľať nad skutočne dôležitými otázkami.

Došlo to až tak ďaleko, že ekonomické noviny ako Wall Street Journal vyzývajú – zdá sa to neuveriteľné – aby sme sa vrátili k dňu odpočinku. V článku s názvom „Sabat na ústupe“ z 15. júna 2007 Mollie Ziefler Hemingway napísala nasledovné: „Druhá strana prosperity, ktorú si užívame, je, že sme stratili deň odpočinku a vymenili ho za deň konzumu a spotreby. Tempo komerčného života a technológií nám dáva neslýchané možnosti na ignorovanie rodiny, náboženstva a odpočinku – nielen v sviatočný deň, ale v každý deň týždňa.“*

„Sabat“ poskytuje práve ten liek, ktorý potrebujeme na dnešné zahltenie informáciami a mnohokrát z toho vyplývajúce úzkostné stavy. „Sabat“ poskytuje útočište, odpočinok a úľavu od neustálej aktivity a nekonečnej záplavy informácií.

Biblia naznačuje, že Boh zabudoval potrebu odpočinku – ako lieku – do každého stvorenia. Píše, že Boh „požehnal siedmy deň a posvätil ho, lebo v ten deň Boh odpočinul od každého diela stvorenia, ktoré konal.“ Tým, že Boh odpočinul od všetkej práce, ktorú vykonal, nám predstavil model, vzor. V jednom z desiatich prikázaní Boh robí tento model jednoznačným a záväzným: „Šesť dní budeš pracovať a konať všetku svoju prácu. Ale siedmy deň je sobota pre Hospodina, tvojho Boha.“ Všimnite si, že text nehovorí: „pracuj šesť dní a v jeden zo siedmych dní odpočívaj“. Hovorí konkrétne, že tento deň je sobota. Sobota je siedmy deň podľa biblického počítania.

Sobota? Možno niekto by namietol, že sobota bola daná na Sinaji len pre Židov. Ak by to bola pravda, potom by aj iné prikázania – ako „nezabiješ“ a „nepokradneš“ boli len pre Židov. Alebo ste možno počuli, že kríž zrušil prikázanie o zachovávaní soboty. Opäť by to teda mohlo znamenať, že môžeme aj zabíjať a kradnúť! No tomu iste nikto z nás neverí. Možno vám bolo povedané, že nedeľa sa svätí na počesť Pánovho vzkriesenia. Iste, pamätať na jeho vzkriesenie je určite dôležité. Ale v Biblii sa nikde nepíše, aby sme si pripomínali jeho vzkriesenie v nedeľu. Máme si pripomínať jeho smrť – symbolmi večere Pánovej, kedykoľvek (1 Kor 11,26).

„Pamätať“ na jeho smrť je rovnako dôležité ako „pamätať“ na sobotný odpočinok v súlade s desatorom. A pri bližšom pohľade zistíme, že jediný celý jeden deň, ktorý Ježiš odpočíval v hrobe, bola sobota. Ježiš svojou smrťou zachovávanie tohto dňa nezrušil, ale potvrdil. Tak, ako Boh odpočinul v siedmy deň od svojej stvoriteľskej práce, tak Ježiš odpočinul v siedmy deň od svojho vykupiteľského diela.

Je jasné, že mnohým sa myšlienka „prikázaní“ alebo „poslušnosti“ nepáči. Ale v tomto prípade je to nerozumné. Predstavte si, že vám lekár odporučí, aby ste si vzali dovolenku a povie vám, že práve táto dovolenka vám bola naordinovaná pre záchranu vášho života. Presne tak je to aj so sobotou. Sám Ježiš povedal: „Sobota bola učinená pre človeka, nie človek pre sobotu.“ To znamená, že sobota nie je nejaká dobrovoľná obruč, cez ktorú máme preskočiť – to môžeme robiť zvyšných šesť dní – ale je to odpočinok ušitý na mieru našich potrieb.

Ale prečo nie nedeľa alebo utorok? Prečo sobota? Nezabudnite, že v príbehu o stvorení v knihe Genesis sa píše, že „Boh požehnal siedmy deň a posvätil ho.“

Čo znamená „posvätiť niečo“? Keď Mojžiš stál pred horiacim kríkom, stál na svätej pôde. Čo ju posvätilo? Prítomnosť Boha. Boh posväcuje sobotu svojou prítomnosťou v tento deň výnimočným spôsobom.
Možno si poviete: „Boh je predsa pri nás každý deň!“ Samozrejme, je to tak. Ale tiež je pravdou, že Boh je prítomný aj všade – a predsa Mojžiš sa nemusel vyzuť všade, len pred tým horiacim kríkom. Takže rovnako ako v sobotu, Boh bol prítomný pri horiacom kríku akýmsi výnimočným spôsobom, odlišným od ostatných prejavov jeho prítomnosti. Tí, ktorí v sobotu, tento siedmy deň, odložia svoje každodenné povinnosti a zamenia ich za stretnutie s rodinou a Bohom, môžu zažiť výnimočnosť jeho prítomnosti v tento deň.

Ak chcete objaviť možnosti svätenia soboty, obzrite sa vo vašom okolí po ľuďoch, ktorí ju svätia. Tí budú veľmi radi tráviť tento deň spolu s vami. Viac o tejto téme alebo iné zaujímavé a užitočné informácie nájdete na www.casd.sk.
*http://www.opinionjournal.com/taste/ ?id=110010216

Return-to-Res_slovak_WEB-260x389